Súdne sestry

Pratchetta čítam už mnoho rokov v češtine, už niekoľko krát som bol na Soudných sestrách v Dlouhé a tak som sa na trnavské predstavenie chystal celkom z obavami. Desil som sa slovenského prekladu a ešte viac ma vydesilo keď som sa dozvedel že celé predstavenie vrátane prestávky má len 2,5 hodiny čo mi prišlo strašne málo na zvládnutie tejto témy. Avšak Trnavské divadlo ma príjemne prekvapilo, nielen že zachovali zmysel a ducha príbehu v tomto krátkom čase, ale dokonca doplnili zopár drobností ktoré ani v Prahe nemajú. (Napríklad pribudla scéna v ktorej čarodejnice vyvolávajú démona.) Ďalším príjemným prekvapením bola funkcia akéhosi rozprávača ktorý síce svojimi tanečnými kreáciami miatol divákov, ale popri tom vysvetlil čo to z fungovania Zeměplochy. Plnil v predstavení akúsi funkciu poznámok autora a prekladateľa v jednom. Čo bolo výhodou hlavne pre tých čo sa k Zeměploche nepriblížili ani na 100 krokov. A Trnavské divadlo sa s dramatizáciou vyhralo aj z pohľadu zasväteného fanúšika. Magráta sa s Verencom stretá v lese pri jazierku, bludný kameň blúdi, starenka Oggová je veselá a starenkovská, vrátane červených topánok a ježčí písně (ktorá musí byť z väčšej časti vypípaná), Esme je zamračená, Smrť má na plášti sponu v tvare písmena Omega, a kopa iných detailov ktoré potešia srdce zasvätenca. Takže po skončení predstavenia som nemal pocit že by mi v hre niečo vyslovene chýbalo, a odchádzal som s divadla s plnohodnotným zážitkom s Pratchetta. A tak určite nebude ľutovať ani jeden slovenský fanúšik ktorý by sa na predstavenie Súdnych sestier do Trnavy vybral.