Panna a Drak

V temnote a tichu sníval Drak svoj dlhý a ničím nerušený sen. Spal už tisíce rokov, alebo len pár minút. Čas na mieste kde žili neznamenala nič a preto jej nebolo povolené ani len vstúpiť za okraj hranice ich bytia, či nebytia. Teraz sa Drak pohol. Ako jemná stužka dymu sa k nemu z neďalekého sveta niesol jemný záchvev sily ktorá ho volala do reality. Nikto sa pokúšal s ním spojiť. Niekto sa snažil ho privolať do reálnej existencie. Drak vzlietol za volaním reality. Ostatný draci namačkaný jeden na druhého za ním smutno pozreli.
Drak letel nebytím sledujúc slabú červenú linku ktorá ho mocne volala. Z druhej strany zo sveta plného slnka a vzduchu sa k nemu niesli príkazy a myšlienky. Tie ho tvarovali. Dodali mu šupinaté telo veľkého jaštera. Ďalšia myšlienka na ňom „vyrašila“ krídla. Dala mu tlamu plnú zubou. Oheň. Ale takisto mu diktovali aby bol krutý. Dravý. Nebezpečný. Nepremožiteľný. A hlavne, že mal chuť na panny.
Drak rozrazil hranicu medzi realitou a nerealitou. V tom istom momente sa tenká linka ktorá ho privolala stratila. Drak zamával krídlami v modrom horskom vzduchu a zareval. Myšlienky ktoré ho stvorili mu dali jasný cieľ ktorý mal nasledovať. Začuchal v horskom vzduchu a vyrazil za vôňou svojej koristi.
Za chvíľu už sa znášal na drobnú čistinku uprostred lesa na ktorej stál malý, k jednej strane nachýlený dom. Na stĺpe v bylinkovej záhradke splihlo visela pásikavá pančucha slúžiaca za ukazateľ smeru vetra. Kozí chlievik už roky opustený. Sud s dažďovou vodou pri predných dverách. Drak začuchal. Vôňa koristi bola silná a jasná. Je na správnom mieste. Nadýchol sa a zareval. Kým utíchla ozvena jeho revu odrazená od okolitých hôr vynorila sa spoza rohu vysoká chudá postava. Drak zaváhal. Vysoká žena v čiernych šatách, plášti a špicatom klobúku sa k nemu blížila s rozhodnosťou riadenej strely.
Zastala pred drakom, založila si ruky v bok a uprela na draka pohľad svojich zafírovo modrých očí. Drak začal mať pocit že jeho stvoriteľ urobil chybu že mu nedal potné žľazy. Teraz by bol ten pravý moment začať sa hrôzou potiť. Skúsil ešte raz zarevať. Žena pred ním sa ani nepohla, ale jej ústa sa stiahli do úzkej linky a začala dokonca poklepávať nohou. Drak mal pocit že jeho veľkosť je práve teraz evolučnou nevýhodou. Pomaly začal vťahovať hlavu medzi plecia v zúfalej snahe spraviť sa menším.
Žena naňho pozrela, mávla rukou a ľadovo chladným hlasom povedala: „Kšá, bež preč“. Drak musel zaťať pazúry do zeme aby sa ovládol a nedal sa na zbesilý útek. Miesto toho začal pomaly cúvať od ženy ktorá silne voňala ako korisť ale vzbudzovala v ňom viac strachu ako kombajn v klasoch pšenice. Cúvajúc narazil do neďalekého stromu a striasol si tak na chrbát niečo malé a chlpaté.
Riskoval krátky pohľad medzi krídla aby zistil že mu tam sedí kocúr. Šedý, jednooký kocúr ktorý si oblizol tlamu a vytasil pazúry.
Žena sa dívala ako drak bojuje svoj márny boj s kocúrom. Nakoniec zvolil jediný možný spôsob záchrany a vzdal sa svojej existencie v reálnom svete a odmiestnil sa späť do nebytia. „ Starena, Matka a tá tretia“ vzdychla si Bábi Zlopočasná smerom k zmätenému Silverovy ktorý márne hľadal svojho oponenta z bitky. „ Prečo ja musím vždy mať tú najhoršiu rolu“. Vzala Silvera na ruky a vrátila sa späť do domu.